Minebea

Milujem Veľkú Britániu. To o mne už vie asi každý. Je to podľa mňa krajina, ktorá v sebe skrýva históriu, prekrásnu prírodu, malebný vidiek a čo je najdôležitejšie: úžasnú povahu ľudí . Musím povedať, že som ešte nezažila neúctivého, alebo zlomyseľného Brita. A milujem ich zmysel pre humor.

A samozrejme, je to krajina pôvodu Welsh springer spanielov. To je tiež dôvod, prečo sa snažím skĺbiť návštevu ostrovov s nejakou welsh akciou. Keď sme sa rozhodovoli, že pôjdeme na obhliadku Londýna, tak sme v rámci predĺženého víkendu, začlenili do nášho programu aj výstavu Welshov. Výstava bola len 12 míľ od Londýna, preto som ani minútu neváhala a spojila to s našou návštevou Londýna. Výstava sa konala v Swanley v nedeľu 17. októbra. Bola som však veľmi rada, že sa mi podarila ešte jedna vec. Už pol roka pred týmto výletom som komunikovala s pani L. Pontello z Kennel Clubu v Londýne. Z našej komunikácie sme sa nakoniec dopracovali k tomu, že 15. októbra ráno sme sa ocitli pred  Kennel clubom a tam nás prijali, aby nás previedli kompletne všetkým, čo Kennel club ponúka. Strávili sme úžasné 4 hodiny v spoločnosti ľudí, ktorí nám boli ochotní ukázať  a odpovedať na všetky otázky, ktoré sme položili. Pri vstupe do Kennel clubu nás zaujala socha slávneho psa Foragera, ktorý dlho trónil na priečelí budovy a ako nám domáci povedali, každý taxikár podľa psa vedel, kde Kennel club sídli. Momentálne je hneď pri vstupe do budovy. Kennel clubu ju venovala rodina Spencerovcov, čo vám určite tiež niečo hovorí. Hneď ráno nás privítali anglickým čajom a občerstvením priamo v Art gallery, kde práve prebieha výstava obrazov, ktorá obsahuje všetky dostupné obrazy, staré fotografie, a sochy pointrov. Samozrejme, čo ma hneď pri vstupe upútalo, bol slávny pohár The Keddell Memorial Trophy, ktorý sa udeľuje psovi, ktorý vyhrá Crufts. Je to obrovský strieborný pohár, ktorý tróni v Art Gallery ako monument, je to fakt zážitok. Počas prehliadky všetkých priestorov v Kennel clube sme mohli vidieť všetky slávne, aj menej slávne poháre, ktoré sa udeľujú na najväčších výstavách v Anglicku.  V celej budove sú rozmiestnené obrazy, sochy, karikatúry a dobové fotografie.  Sú tam najslávnejšie obrazy, ktoré znázorňujú psie plemená, obrazy na ktorých Maud Earl prvýkrát zvečnil niektoré plemená. Bol tam aj 114 rokov starý veľmi slávny obraz welsh springer spanielov Longmynd. Tento obraz nie je veľký ale presvetľuje celú miestnosť. Je taký žiarivý a má stále také krásne farby, že sa to nedá opísať. Na fotke vyzerá šedo, treba ho vidieť naživo. Naši sprievodcovia nám o skoro každom obraze povedali historky a príhody, ktoré sa na obrazy viažu.  Obrazy Kennel clubu väčšinou darujú bohatí majitelia, alebo ich zbierajú po menších galériách. Ta zbierka je neskutočne krásna. Keďže sa tam nesmie fotiť, tak nemám odtiaľ žiadne fotky, ale dostali sme publikáciu so všetkými obrazmi  a sochami, ktoré v KC sú. Navštívili sme aj knižnicu, ktorá je najväčšou kynologickou knižnicou na svete. Majú tam všetky historické dokumenty, ktoré existujú a stále ich naďalej zbierajú. Najväčšou raritou je malý záznamník odchovov a psov kráľovnej Viktórie, ktorý kúpili na ebay. Je to maličká knižôčka, do ktorej si kráľovná zapisovala, kto jej ktorého psa daroval (musela ich dostať tuším z každej krajiny sveta), ktoré suky mali kedy šteniatka a kde sa následne šteniatka umiestnili. Hneď ma napadla otázka, či na toto všetko mala čas. V knižnici boli všetky katalógy od počiatku najväčších výstav vo Veľkej Británii. Samozrejme sme si pozreli katalóg na prvú výstavu Crufts. Kľudne si ho už teraz môže pozrieť každý na svete prostredníctvom internetu. Všetky katalógy zdigitalizovali  a sú dostupné pre všetkých. Nájdete ich na stránke KC. Knižnica je pre každého k dispozícii, vstup je tam zdarma, môžete si tam sadnúť do veľkého kresla a čítať trebárs celý deň. Ľudia tam najčastejšie chodia hľadať rodokmene svojich psov a snažia sa nájsť, čo najviac predkov.

Keď sme absolvovali kompletnú prehliadku budovy, tak sme sa zase dostali do Art gallery, kde už pre nás bola pripravená prezentácia o práci a poslaní KC. Pani Sue Sampson, inak aj chovateľka Clumber španielov, nám odprezentovala prácu a politiku celého KC. Potom sa rozbehla diskusia na rôzne témy. Napr. prečo už Crufts nesponzoruje Pedigree, ale DFS? Každý sa na to pýtal hlavne kvôli tomu, že Pedigree bolo psie krmivo, čo je prirodzené, ale DFS vyrába sedačkové súpravy. Taktiež sme sa začali rozprávať o štandardoch v rôznych končinách sveta a o tom, ako KC zabezpečuje dodržiavanie  štandardov. Tiež ma už pred touto návštevou zaujal nový program KC, ktorý sa volá Accreditive Breeder scheme. KC vytvoril schému na to, ako udržať chov v perfektnej kvalite. Do tejto schémy sa môžu zapojiť chovatelia, ktorí chovajú správne, ich odchovy sú zdravé, podstupujú zdravotné testy a samozrejme sa o nich majitelia starajú zodpovedne. KC chodí na kontroly vrhov a sleduje činnosť chovateľa. Prihlásiť sa môže každý chovateľ, ale to ho už zaväzuje chovať zodpovedne a pod kontrolou KC. Je to samozrejme dobré aj pre ľudí, ktorí si chcú šteniatko kúpiť. Na ostrovoch je nespočetné množstvo chovateľov napr. len welshov. A tu vyvstáva otázka pre laika, ktorý z nich je ten správny a chová zdravé šteniatka. Stačí si prejsť tento zoznam a hneď zistíte aspoň približne, ktorý chovateľ sa ako stará a ako prezentuje navonok svoj chov. Tento program KC ešte len teraz rozbehol, ale začína sa skvelo osvedčovať, dnes má už  5500 členov. Všetky informácie nájdete na stránke a garantujem vám, že stránka KC je tak obsiahla, že pri nej môžete stráviť aj týždeň. A potom si ju môžete porovnať so stránkami našej kynologickej jednoty.  Čo sa mi ešte na KC páči je to, že pracujú s deťmi od malička. Od 6tich rokov sa dieťa môže začleniť do YKC (Young kennel club) a môže sa zúčastňovať rôznych akcií a seminárov, ktoré dieťa naučí nielen zaobchádzať so psom, ale aj to ako sa správať k zvieratám, dnes má YKC 3000 členov. Možno ešte taká zaujímavosť. KC nezabúda aj na tzv. bezpapierákov a organizuje pre majiteľov a ich psov tiež rôzne akcie. Najväčšia výstava pre krížencov sa volá Scruffts. KC má toľko aktivít, že sa nedajú jednoducho obsiahnuť. Myslím, že sa treba prísť pozrieť aspoň na výstavu Crufts, ktorú KC organizuje a samozrejme prezentuje všetky svoje kluby. Potom vám však bude už len ľúto, že u nás nič podobné nie je.

Našu návštevu sme ukončili poobede v rozhovore o Slovensku a o výstavách, ktoré prítomní rozhodcovia posudzovali. Aspoň som nemusela vysvetľovať, kde Slovensko je. Trošku som sa hanbila, keď mi povedali, že boli na Svetovej výstave v Bratislave (neviem, či posudzovať, alebo len ako návštevníci), lebo to bola asi najslabšie zorganizovaná  výstava, na ktorej som bola. Ale samozrejme anglickí džentlmeni sa vyjadrovali jemne a bez nejakých poznámok, takže sme obišli nakoniec celkom dobre J

Bol to neopísateľný zážitok a preto by som aspoň takto chcela ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa tam o nás nezištne starali a trávili s nami dlhé hodiny. Hlavne ďakujem týmto ľuďom: L. Pontello, S.Sampson, Len Anness a  Jimmy Keizer.

Ďalšou akciou, ktorú sme si nenechali ujsť bola v nedeľu výstava vo Swanley. 107  prihlásených welshov mi dvíhalo adrenalín už pár týždňov vopred. Neprišli samozrejme všetci, ale keďže to bola Championship show , tak kvalita psíkov bola úžasná. Samozrejme, že sme ráno neskoro vstali a ešte sa trošku motali po Swanley, tak sme trošku zmeškali začiatok, ale videli sme toľko psov, že na konci sme rozhodovali (a často správne!) s pani rozhodkyňou a rozhodcom, ktorí pes, alebo sučka postúpia do finále v triede a následne do finále na celej výstave. Stretli sme tam výnimočných psov a suky, ktorí ohúrili svojou krásou a pohybom. Samozrejme, ich welshe sú o dosť menšie ako naše a majú jemnejší výraz a postavu, čiže sa veľmi rýchlo zamilujete. Rozhodcovia boli traja. Skupinu psov rozhodoval: Jock Beattie (CHS Knockmains) a skupine súk rozhodovala  J. Janes (CHS Coedybrains). Pani prezidentka klubu pani Bowens rozhodovala o najkrajšom páre psov a o najkrajšom chovnom psovi. Celá výstava bola veľmi profesionálne pripravená a niesla sa vo veľmi pokojnom duchu. Prvýkrát som sa naživo stretla so žijúcou legendou pani Anne Walton a jej welshkou Hillpark Royal Gold, ktorá vyhrala minulý rok BOB na Crufts. A myslím, že zaslúžene. Je to krásna, jemná sučka s krásnym pohybom. Myslím, že si tento titul zaslúžila, ale budúci rok jej budú šliapať už na päty mladšie konkurentky. Stretla som tam psíka menom Ferndel Porthos, ktorý je bratom mojej Funny a pokecali sme si s majiteľmi. Je to veľmi pekný psík a samozrejme vyhral svoju triedu. A najviac ma potešilo stretnutie s otcom našich tohtoročných šteniat Dylanom, ktorý  ma znova utvrdil svojou úžasnou povahou, že som vybrala dobre. Myslím, že žiadny pes, aj na tejto výstave, nebol taký veselý, komunikatívny a milý ako on. Úžasná povaha. Bola to perfektná výstava a víťazi boli zaslúžení. Našim favoritom bola skvelá mladá fenka z CHS Glenbrows, ktorá si nakoniec v neskutočnej konkurencii vybehala Res CC a Best Puppy in show. Je sen, mať také stvorenie doma. Ja som na stránku pridala fotoalbum z výstavy, ale obávam sa, že je to len slabý odvar toho, čo sme mohli zažiť my. Ale aspoň trochu vám to priblíži atmosféru z nášho úžasného stretnutia s toľkými welshami. Myslím si, že mnohých z týchto psov uvidíme na Crufts a neprekvapilo by ma, ak by niektorý z víťazov aj vyhral. Oficiálne výsledky okrem mojich fotiek nájdete tu: http://www.sewssc.org.uk/MAIN_PAGE.html

Takže, dúfam, že ďalšia reportáž z Anglicka bude z Crufts 2011. Už teraz sa teším.